Architektúra posunu

Verejné stavby sa tešili zvýšenej pozornosti aj z pohľadu
teórie architektúry. Vitruvius hneď v II. kapitole prvej knihy
píše: „Veřejné stavby se dělí na troje, z nichž jedny jsou
obranné, druhé náboženské, třetí obecně prospěšné…
…k účelům obecně prospěšným (patří) stavby věrejných
objektů, jako např. přístavů, for, portiků, lázní, divadel
promenád a závodních drah a ostatní zařízení podobných
účelů na veřejných místech. 2. Pri provádění těchto prací se
však musí dbát jejich pevnosti, účelnosti a ladnosti (utilitas
firmitas a venustas)… /1/ Po Vitruviovi venovala patričnú
pozornosť verejným stavbám aj renesančná teória
architektúry a aj teórie neskôr. Mohli by sme povedať, že sa
tak neustále prejavovala (prejavuje) nejaká spoločenská
potreba alebo požiadavka patričnej kvality stavieb
pochádzajúcich z prostredia slúžiaceho širokej verejnosti.

V podobnom zmysle a očakávaní by sme mohli vnímať aj
obnovu budovy Železničnej polície v Čiernej nad Tisou – ako
pozitívny jav, predovšetkým v tom, že sa investori obrátili
s požiadavkou o spoluprácu na architektov. Stará budova zo
začiatku päťdesiatych rokov bola konštrukčný dvojtrakt
(dispozičný trojtrakt), postavená z tehál so sedlovou
strechou s valbami. Strecha bola v takom stave, že sa ju
rozhodli vymeniť.
Do novej zvýšenej časti potrebovali
umiestniť zasadaciu miestnosť, prednáškovú sálu, priestory
pre príležitostné dočasné ubytovanie a hygienické zázemie.
V celom objekte sa preriešila prevádzka, vznikli nové
komunikácie a hygienické zariadenia. Najčitateľnejším
a najefektnejším vstupom do objektu je oproti spodnej časti
posunutá nová plechová nadstavba, architektmi aj verbálne
označená „posunutý vagón“, čo v koncepte prijali aj investori.
Idea posunu alebo posúvania je čitateľná aj na vzájomne
prekrytých, posunutých, pásových oknách na južnej strane
nadstavanej časti. Štrbinu medzi pôvodnou murovanou
stavbou a novou časťou z titanzinkového plechu v noci
(údajne) osvetľujú led-diódy, ktoré sa po zotmení samočinne
zapínajú.

Prvotne formálne riešenia v architektúre väčšinou vytvárajú
protirečenia, s ktorými je potrebné následne sa nejako
vyrovnať. V našom prípade sa architektom na východnej
strane v priestore novej posluchárne podarilo veľmi vtipne
vytvoriť funkčnú terasu, ktorej úroveň je v jednej rovine so
zvýšeným pódiom pre prednášajúceho. Terasa poslucháreň zjavne aj funkčne obohacuje. Vypustená konzolovitá časť
nadstavby na západnej strane pôsobí oveľa efektnejšie, ale jej
dôsledok pre vnútorné funkčné riešenie,

v tomto prípade
priestorov pre prechodné ubytovanie, nie je celkom logické.
Priestory pre ubytovanie majú tak na západnej strane
zvýšené pódium so zníženým stropom, s veľkou presklenou
stenou, akejsi vyhliadky alebo pozorovateľne železničnej trate
a roviny Medzibodrožia. Pokračovaním na prvý pohľad
vydarenej novej strešnej nadstavby mala (mohla) byť markíza
vstupu. Jej kompozičná súvislosť a rukopis podobný novotvaru
strechy ostali viditeľné, ale kvalita jej realizácie skôr
odstrašuje, ako upútava pozornosť.

Na obnovenej budove Železničnej polície v Čiernej nad Tisou sú
čitateľné tvorivé ambície architektov aj napriek tomu, že
úpravy objektu boli od počiatku redukované do minimálneho
rozsahu. Premyslená, zaujímavá koncepcia ostala čitateľná –
zdá sa preto, že projektanti invenčne riešili aj zdanlivo
banálne zadanie. Ak by sa bolo podarilo realizáciu dotiahnuť
do kvalitnejších detailov, výsledok mohol byť ešte
presvedčivejší.

Ján Krcho, ARCH 11/2010

Poznámka:1 Vitruvius: Deset knih o architektuře. Praha, Svoboda 1979. s. 41.