Cassovia heat exchangers continue

Architektúra a voľný čas? „A koho voľný čas máš na mysli?“
upozornil ma so smiechom jeden zo spoluautorov pri
rozhovore o výmenníkoch. Pre každú osobnosť je voľný čas
iný pojem a každý ho aj iným spôsobom využije. Sídliskové
urbanizmy obsahujú množstvo verejného priestoru a ľudí,
ktorí by sa radi spojili pri svojich voľnočasových aktivitách,
no paradoxne máme málo priestorov, ktoré by to umožnili.
Malá diverzita funkcií slovenského funkcionalistického bývania
je všeobecným problémom ich obyvateľov.



Organizácia SPOTs je decentralizovaným komunitným
centrom fungujúcim práve v oblastiach sídlisk. Transformácia
ich odovzdávacích staníc tepla (OST) sa stala podstatným
bodom projektu Košice INTERFACE 2013 – nástroja
užívateľov mesta na jeho používanie. Bližší popis priniesol
už ARCH 1–2/2013 /1/, no v skratke priblížim: OST, ľudovo
nazývané výmenníky, slúžili na distribúciu tepla do bytových
domov. Súčasná technológia však nevyžaduje tieto priestory
a ich väčšia časť sa teda transformuje na nové funkcie.
V roku 2010 bola vyhlásená architektonická súťaž
na transformáciu 4 výmenníkových staníc v rôznych častiach
mesta.

Jedným z nich bol aj výmenník na Wuppertálskej ulici
na sídlisku KVP v Košiciach. V skutočnosti sa nachádza
mimo ulice na okraji veľkého medziblokového priestranstva
pokrytého prevažne trávou. Koncept mladých architektov
vychádzal z myšlienky niečím objekt odlíšiť od ostatnej
sídliskovej architektúry a zároveň dať spoločný identifikačný
znak objektom ako sérii kultúrnych stánkov. Spoločným sa
stalo využitie strechy. V prípade Wuppertálskej je to zatiaľ
len klietka s pletivom, ktorej oživenie ešte čaká na udomácnenie
medzi susedmi. Terasa by mala z dvoch strán obrásť
popínavými rastlinami a bude slúžiť ako letné kino alebo divadlo.
Aby ju mohlo obsadiť čo najviac ľudí, má dve prístupové/
únikové schodiská. Ďalšou výhodou výmenníka je vlastná
záhrada, ktorú sa podarilo dodatočne pripojiť k realizácii.
Týmito znakmi dostáva výmenník špecifikáciu „zelený“.
Odbočuje to od konceptu štúdie, no taký je jeho vývoj.

Ďalším realizovaným je výmenník na Važeckej ulici na sídlisku
Nad Jazerom, čo je koniec mesta smerom na juh alebo jeho
začiatok smerom od Slanca. Objekt navrhlo Architektonické
štúdio Atrium, ktoré opäť aplikovalo svoje zanietenie
v lezeckých stenách. Na exponovanom mieste vytvorili
lezeckú skalu. Transformácia výmenníkovej stanice tu prebieha
aj po formálnej stránke a pôvodná hranatá forma sa rozbíja
a rozlieta na všetky strany. Nová fasáda využíva svoje
členenie, z neho ponúka približne 120 m2 pre lezcov.
Sivé farebné prevedenie môže pôsobiť v prostredí panelákov
pochmúrne, no má aj praktický dôvod neviditeľnosti špiny
a pri predpoklade, že zatepľovanie bytových domov bude
nekontrolovane pokračovať, získa jedinečnosť v spleti
okolitých farieb.

Tak, ako aj pri ostatných výmenníkoch, je zachovaný koncept
otvorenej terasy na streche, tu ale fasáda prekrýva aj
takzvané strešné átrium, čím vytvára oddelený unikátny
priestor pre letné kino alebo divadelné predstavenia.
Nočné osvetlenie objektu premieňa jeho atmosféru zo sivej
skaly na pôsobivú farebnú skulptúru.

Viacúrovňové členenie interiéru prináša tiež vertikálnu
variabilitu, pričom každá úroveň plní iný účel. Exteriér aj interiér ponúkajú silný zážitok, architektom sa podarilo
vytvoriť dominantu priestoru. Má silne definovaný charakter
a tým už čiastočne špecifikuje aj atmosféru a možnosti
jej naplnenia. Ďalšie rozširovanie aktivít do verejného
priestoru môže nadviazať na existujúce stvárnenie
a vytvárať tak harmonické hry priestoru a formy.
Všetky výmenníky majú spoločnú organizáciu a každý z nich
má svoje špecifiká. Užívatelia nabaľujú funkcie pre potreby,
ktoré vznikajú s časom užívania. Rozbieha sa ich nepretržitá
náplň s cieľom podporiť nezávislé voľnočasové aktivity
prioritne orientované na okolitých obyvateľov sídliska.

Pavol Mészáros – časopis ARCH 10/2013

Poznámka:
BOČKOVÁ, Andrea. Od OSTu k SPOTu, POSTUP. ARCH 2013, roč. 18,
č. 01–02, s. 30–33.