Ako urobiť dobré mesto

Atrium architekti je predovšetkým produktívne architektonické štúdio, no v podstate paralelne vyvíjate aktivity, ktoré spadajú do kategórie architektonického aktivizmu. Spomeniem najmä Mestské zásahy, ktorý síce začal v Bratislave, no vy ste ho rozšírili do ďalších slovenských miest. Do akej miery je pre vás ako pre architektov dôležitá takáto forma prepájania architektúry s verejnosťou?
V podstate od roku 2008 od kedy prevádzkujeme portál UzemnePlany.sk sme si vytýčili cestu určitej formy aktivizmu a každým rokom na túto aktivitu nabaľujeme nové a nové produkty, ktoré zdanlivo nesúvisia, ale keď sa na to pozrieme z odstupom, tak v tom vidíme jasné vodítko – snahu priblížiť urbanizmus, architektúru a tému verejných priestorov širokej verejnosti. V roku 2011 sme začali s Mestskými zásahmi v Košiciach a odvtedy sme na interakcii s verejnosťou prakticky závislí.



Participatívny koncept Pocitových máp je v zahraniční známy už dlhšie, u nás je však novinkou. Čím vás oslovil, že ste sa ho rozhodli preniesť a adaptovať na slovenské mestá?
Je to nieco, co u nas zjavne chybalo a ani sme o tom nevedeli Az nam pripadalo zvlastne, ze to na slovensku doteraz nikto neriesil. V povodnom plane bolo otestovat formu participacie na projekte Manualu tvorby verejneho priestoru pre Presov. Po spusteni projektu v Presove a pozitivnej odozve verejnosti sme sa prakticky zo dna na den rozhodli aplikovat ho celoslovensky.
Z technickeho hladiska sme spociatku uvazovali nad vytvorenim map vo vlasnej rezii, hladali sme inspiracie v zahranici az sme narazili na ceskeho partnera, s ktorym sme sa spojili a nasledne uz nemalo zmysel vytvarat solo riesenie, kedze spolu vytvarame pocitove mapy pre cele ceskoslovensko.

Kto tvorí tím Pocitových máp?
Atrium Architekti, OZ UzemnePlany.sk a český partner.

Podstatou Pocitových máp je zber informácii o mestských verejných priestoroch, a to priamo od obyvateľov prostredníctvom jednoduchého online systému. Aké informácie zbierate a ako ich potom vyhodnocujete? Pôjde o dlhodobú záležitosť alebo bude časovo obmedzená?
Zaujimame sa o rozne temy pocitov, v aktualnom zbere 2018 sme nastavili 4 okruhy tem – pocit z verejneho priestoru, cyklodoprava, zelen a bezpecnost. Tieto data zbierame od respondentov a nasledne system automaticky vyhodnocuje dane pocity na zaklade pentagramov a tzv. heatmapy, tzn ak na rovnake miesta reaguju rozny respondenti tak system graficky zvyraznuje dane miesto.
Co sa dlzky zbierania – snazime sa podchytit vsetky rocne obdobia a cele spektrum uzivatelov mesta, nakolko v zime su ine pocity ako v lete a tiez napr. inak vnimaju bezpecnost zeny a muzi, inak deti a dospeli.

Nie sú pocity príliš subjektívnym kritériom na posúdenie kvality prostredia?
Ano su, prave preto sme sa pustili do ich zbierania. Vo verejnom priestore casto subjektivny pocit z miesta lepsie vystihne jeho charakter ako exaktny udaj. Mozme mat krasne namestie, ak v nom nieco nefunguje a my sa snazime zistit co to je.

Otázky, ktoré kladiete, sú adresované najmä chodcom a cyklistom, no šofér, ktorý je tiež plnohodnotnou súčasťou diania a mesto vníma odlišne, tam priestor na vyjadrenie k doprave veľmi nenájde. Je to zámer?
Automobil a sofer v nom su sice sucastou mesta, ale ich uzivatelskym priestorom je interier auta a cesta. Akonahle sofer vystupi zo svojho auta, zaciname sa zaujimat aj o jeho pocity:) Z nasho pohladu, kvalitne mesto by malo sluzit v prvomrade chodcom a cyklistom.

Váš projekt má slušnú mediálnu podporu, no aká je reálna odozva u obyvateľov – respondentov? Koľko „pocitov“ treba zozbierať, aby sa dalo hovoriť o relevantnom hlase verejnosti?
Doteraz sme vyzbierali 40tis pocitov. Kolko ich potrebujeme celkovo, to nevieme. Ak do mapy vkladam svoj pocit, nevidim pocity inych respondentov. Akonahle sa vsak moje pocity v danom mieste stretnu s rovnakym pocitom niekoho ineho, stava sa subjektivny pocit menej subjektivny. A ak tam pribudne treti rovnaky, mozeme pokojne subjektivizmus zamenit za relevantny udaj na ktorym sa samosprava musi zamysliet.

Vašou ambíciou je prepojenie názorov obyvateľov s kompetentnými orgánmi riadenia a tvorby mesta. Ako sa komunálni politici a ďalšie inštitúcie môžu dostať k výsledkom tohto prieskumu? A je o to záujem?
Vysledky su priebezne k dispozicii kazdemu – sme otvorena platforma. Su mesta ktore tuto vyzvy pochopili a pracuju s nou v prospech uzivatela mesta. Ale su aj mesta, ktore nechapu, nevedia s tym pracovat, nevedia na co by im dane pocity mohli sluzit. Na druhej strane, je to na slovensku pilotny projekt, treba dat tomu cas.

Zdroj: Denník N 09/2018
Autor: Patrik Garaj