Kabrincový dom v Košiciach
Rodinný dom od košického architekta Michala Buráka je dielom
striedmosti a rafinovanej redukcie: len jedna hmota, len jedno okno
do ulice. V tvarovej zložitosti okolia pôsobí primárne jednoducho.
Atrium magazin - DOMM
Rodinný dom «DOMM» na Kavečianskej ceste v Košiciach ukazuje
do ulice svoju nenápadnú «tvár».
Kubus s jediným oknom v čiernom
ráme a garážovou bránou
taktiež v čiernej sa z chodníka zabára do prudkého
svahu a svetlým kabrincom odkazuje na architektúru
sedemdesiatych rokov minulého storočia.
Tento exteriérový «vintage» moment vystupuje len na prvý
pohľad – či skôr na prvé dva pohľady, pretože prechádza
aj do vnútra domu, kde ho posilňujú prefabrikáty
z pohľadového betónu, ktoré sú akousi
reminiscenciou na paneláky. Inak ide o výsostne
moderný koncept rodinného bývania, ktorý stavil
na úzkostlivo presný detail a rôzne kontrasty.
Kompaktný svetlý tvar sa pri pohľade do údolia
vynára zo zelene a pri pohľade z ulice zas ponára
pod terén. Dlhá Kavečianska cesta v košickej
mestskej časti Sever sa kľukatí vo svahu a lemuje
svažité pozemky s rodinnými domami. Na pohľad
prevládajú objemné rodinné domy so sedlovými
strechami, známe z katalógov Štátneho projektového
a typizačného ústavu z čias socializmu. Takéto
domy sa vyskytujú po celom Slovensku bez ohľadu
na to, či je ich umiestnenie vhodné pre terénnu
konfiguráciu, lokalitu či región. V tomto kontexte
«DOMM» upútava pozornosť úmernou proporciou
a akurátnosťou. Zastavaná plocha rodinného
domu je 100 m2. Oproti okolitým domom je rozloha
tohto domu 197 m2 paradoxne optimálne rozložená
a napomáha menej robustnému dojmu. Riešenie
prudkého svahu pohodlne prekonáva prevýšenie až
šiestich metrov elegantnou sústavou zatrávnených
rámp, ktoré sprostredkúvajú bezbariérový pohyb
po záhrade. Presný tvar rámp držia masívne oceľové obrubníky
osviežené bohatými kvetinovými záhonmi.
No kým rampy v záhrade sú bezbariérové,
dom ako taký bezbariérový nie je, už z chodníka
treba prejsť pár stupňov a do obytnej časti alebo
do záhrady sa možno dostať len jednoramenným
exteriérovým alebo interiérovým schodiskom.
Architektonický koncept «DOMM» predstavuje
bývanie pre trojčlennú rodinu. Obytný priestor
je orientovaný na západ, aj keď obývacia izba je
«dosvetlená» južným oknom smerujúcim do bočnej
časti záhrady. Nad jedálňou je osadený veľký strešný
svetlík. Nočná časť na prízemí je prístupná z ulice.
Exteriér vstupuje do domu oknom na schodisku
a ďalej plynie aj zo záhrady cez presklenú stenu
naproti galérii. Na prízemí sa nachádza garáž, predsieň,
dve spálne a kúpeľňa. Priestor prízemia voľne
prestupuje cez galériu, čiernym oceľovým schodiskom
pokračuje do suterénu, otvorenej dispozície
obytnej časti, v ktorej sa spájajú kuchyňa, jedáleň
a obývacia izba. Z kuchyne je prístupná aj spálňa
rodičov a zo spálne zas kúpeľňa. Z obývacej časti
aj spálne sa dá vyjsť cez terasu priamo do záhrady.
Dom je vybavený inteligentnými technológiami
so senzormi a snímačmi, centrálnym vysávačom a je
napojený na tepelné čerpadlo, disponuje rekuperáciou
vzduchu aj systémom chladenia. V dispozícii
domu nie je vyčlenená špeciálna technická miestnosť
ani práčovňa, čo sa prezentuje ako súčasť úsporného
riešenia. Technickú vybavenosť možno integrovať
do vstavaného nábytku. Možno by niekto mohol
považovať za deficit dispozície absentujúce čo aj
mini samostatné WC v spoločenskej časti domu,
no architekt ušetril priestor a uprednostnil polohu
hosťovského WC pri vstupe na prízemí domu. Je
to síce o podlažie vyššie oproti obývačke, čo je istý
diskomfort, ale zachováva intimitu prevádzky a nie
je konfrontované priamo s dennou časťou domu Pri
bývaní troch ľudí to možno ani nemusí byť prekážkou
v prevádzke, ak trojica žije izolovanejší rodinný
život. Je to však nešťastné bariérové riešenie, ak sú
v dome frekventované návštevy a treba často používať
toaletu. V tom prípade návštevy treba pustiť cez
spálňu do kúpeľne rodičov (nie je spálňa intímnou
zónou bývania?) alebo musia vyjsť hore schodmi do
menšej kúpeľne. Ani WC v menšej kúpeľni hore nie
je na jednom podlaží s obývacím priestorom, ktorý
zvyčajne býva spoločenským priestorom domu aj
pre návštevy. Žiadne omietky, žiadne sadrokartóny, žiadna
kapotáž, žiadne viditeľné inštalácie. Káble lámp
a lišty reflektorových svietidiel sa pohodlne vložili
do škár medzi panelmi. Architekt stavil na detaily
a v návrhu interiéru zdôrazňuje modulárnosť, necháva
pôsobiť prirodzený povrch použitých materiálov, kde
sú najdôležitejšie proporcie, nadväznosť spojov materiálov.
Interiérová typológia vždy narába s rozmerom
600 mm, pretože určuje základnú priechodziu šírku
pre jedného človeka. Odvíjajú sa od nej rozmery
nábytku, jeho umiestnenie, aby sa dalo po dome komfortne
pohybovať a interiér bol praktický. Aj hĺbka
skrine, pracovný stôl či miesto na stolovanie alebo
sedenie majú šírku 600 mm. Tu je tento rozmer aj základom
riešenia domu a jeho interiéru. Neomietnutá
montovaná konštrukcia z betónových prefabrikátov
využíva princíp opakovania v module 300, 600
a 1200 mm, ale tieto moduly sú prítomné v celom
interiéri domu. Jednotlivé miestnosti domu prísne
definuje šírka jednotlivých panelov v module 1200.
Modul izby tvoria tri panely, kúpeľne dva, obývacej
izby až päť panelov, chodby a schodiska len jeden
panel. Drevené podlahové dosky so šírkou 300 mm
sú uložené v jednom kuse naprieč na šírku izby, aj
skrine majú modulové rozmery 600 a 1200 mm.
Interiér dopĺňajú skladané priečky v bielej farbe
alebo v dezéne parkiet, ktoré slúžia aj ako úložné
priestory. Princíp modulárnosti umožňuje jednoduchú
úpravu dispozície, ak by sa rodina rozrástla
alebo sa zmenili jej potreby. Podlahové dosky použili
aj na knižničný regál a komody v izbách. Solitérom
v priestore je Halabalov rozkladací jedálenský stôl
z ÚP závodov s elegantným lesklým povrchom
a orechovou textúrou stolovej dosky. V inom materiáli
jeho kresbu imitujú svetlejšie skrinky kuchynskej
linky, podlaha a komody. Je centrom spoločenskej
časti a dopĺňajú ho čierne stoličky. Architekt používa
len betónový dezén, čiernu, bielu farbu a kresbu
dreva. Oceľové schodisko a zábradlie, vonkajšie
oplotenie, priznané nosníky, vypínače a zásuvky,
rámy okien a presklených plôch sú čierne. Ak by
sme teda v krátkosti mali zhrnúť: zvonka reminiscencia
kabrincových pásikov sedemdesiatych
rokov, zvnútra zmes latinskoamerického brutalizmu
a panelového imidžu, ktoré sú doplnené zmesou
modernosti a «vintage» prvkami. To je príklad
moderného konceptu bývania – to je «DOMM».
A výhľad je tu určujúci; vďaka svažitému terénu
domu kraľuje jedinečná panoráma okolitej krajiny.
Obklady z kabrinca sprevádzajú slovenskú
architektúru počnúc funkcionalizmom počas celého
20. storočia. Výhody kabrinca môžeme vidieť
na mnohých budovách; či ide o dnešnú Fakultu
architektúry STU od Emila Belluša, budovu Ministerstva
dopravy od Kramára a Lukačoviča alebo
o Nemocnicu na Bezručovej od Aloisa Balána
a Jiřího Grossmana z tridsiatych rokov 20. storočia.
Kabrincový parter majú domy od Dušana
Jurkoviča aj Fridricha Weinwurma. Kabrinec je
«večný» materiál, odolná kameninová tehla vypálená
skoro až na bod topenia. Má nízku poréznosť,
vďaka ktorej je pevná, nenasiakavá a málo náchylná
na ušpinenie. Tento materiál sa pokrýval soľnou
glazúrou, a preto bol odolný aj voči kyseline.
Spočiatku sa používal najmä na obkladanie vlhkých
priestorov, ako boli kanalizačné stoky alebo iné
miesta, kde sa držala vlhkosť, ale bol vhodný aj
do priemyselných prevádzok. Až neskôr sa začal
využívať ako obklad na namáhanejšie časti budov
(sokel, parter). Kabrince sa vyrábali v základných
farebných odtieňoch – v svetlom odtieni slonovej
kosti, pieskovožltej a v tehlovo červenej. Používali
sa ako pásiky s hrúbkou 1,7 cm a rozmermi 6,5 x
25 alebo 29 cm. Svetlejší odtieň zvykli používa
na obklad celých budov. Tehlovočervený kabrinec
figuroval na sokloch, aj na celom parteri obytných
budov alebo len na detailoch ako vonkajšie
parapety či okenné ostenia. Kabrincový obklad
sa vyskytuje aj na zdravotníckych zariadeniach
z prelomu sedemdesiatych a osemdesiatych rokov
20. storočia, ako boli polikliniky – napríklad
v Bratislave v Karlovej Vsi, Ružinove, či policajné
budovy na Vajnorskej, Sasinkovej. Kabrincom bol
voľakedy obložený aj rodinný dom Lýsekovcov na
Krmanovej ulici. V poslednom období sledujeme
návrat k praktickému obkladu z pásikov v odtieni
slonovej kosti à la kabrinec aj na viacerých nových
projektoch. Príkladom je obytný dom Nová Vajnorská
či práve rodinný «DOMM» v Košiciach.
Zdroj: Atrium Magazín 2/2024
Text: Ing. arch. Irena Dorotjaková
Foto: Matej Hakár