Architektúra je niekedy ako šachová partia

Michal Burák Ako sami o sebe hovoria, sú
skupina architektov, dizajnérov a projektantov
z Košíc a „okolitýho kraje“. Celú svoju energiu
venujú architektúre, dizajnu, dobrej káve a kvalitným
vzťahom. Sú presvedčení, že architektúra už dávno
nie je len pre vyvolených.

Územný plán Košíc a Prešova,
projekty Zelená lipa, Lebenski,
ale aj spolupráca s bratislavským
MIB-om, výstavba drevostavieb či
rozvoj kultúry a architektúry na
východnom Slovensku boli témy,
ktoré nás počas rozhovoru s Michalom
Burákom z architektonického
ateliéru Atrium Architekti oslovili
najviac.

Ako ateliér tvoríte aj územné plány. Mohli by ste porovnať košický a prešovský územný plán?

Košický územný plán je vo fáze
finalizácie, vyhodnotenia pripomienok
občanov aj úradov. Bolo ich
tam pomerne veľa. Spracovateľský
tím s tým pracuje a vyhodnotenia
sa blížia k záveru. Bude zaujímavé
sledovať, ako s pripomienkami
naložia. Mnohé boli zásadné, sme
zvedaví, ako si s tým vo finále
spracovatelia poradili. Snaží sa
o zahusťovanie mesta a redukciu
rozvoja na okrajoch, čo je diskutabilné – tieto oblasti boli v predchádzajúcich
verziách územného plánu
zahrnuté, no teraz boli vyňaté.
To pravdepodobne vyvolá ďalšiu
diskusiu. Plán v zásade nepočíta
s dramatickým rozvojom, skôr stabilizuje
súčasný počet obyvateľov
s výhľadom na nárast o približne
20-tisíc ľudí.

Dôležitým momentom bola
nedávna architektonická súťaž na
riešenie priestoru okolo Hornádu.
Ak sa jej výsledky premietnu do
územného plánu, v industriálnych
a doteraz zanedbaných častiach
blízko centra môžu vzniknúť
zaujímavé rozvojové plochy. Výzvou
zostáva aj oblasť magnezitky, kde je
nevyhnutná postupná obnova tohto
dlhodobo zanedbaného územia.

Môže byť dôvodom, prečo v Košiciach nevznikajú nové suburbanizačné oblasti, aj to, že mesto sleduje podobný trend ako Bratislava?

Jasné, s týmto súhlasím. Táto
myšlienka pochádza ešte z New
Yorku z minulého storočia a ide
o overený koncept. Otázne však je,
že aj v Bratislave sa popri diaľnici – ktorá tvorí efektívny dopravný
systém – rozvíjajú síce nie estetické,
ale funkčné logistické areály.
Zdá sa, že v Košiciach bol tento
trend zámerne prerušený, čo môže
byť zaujímavý prístup. Ekonomicky
však z neho môžu najviac profitovať
obce v okolí Košíc, ktoré s takýmto
vývojom rátajú. Ak mesto tento
faktor nezohľadní, finančné benefity
sa presunú do satelitných obcí
a mestská kasa na tom stratí.

Ako vnímate vývoj územného plánu Prešova?

Zdá sa mi, že v Prešove je ohlásených
výrazne viac rezidenčných
projektov ako v Košiciach.
Prekvapuje ma to najmä preto, že
mnohé z nich sú už v pokročilej
fáze príprav a do mesta prichádzajú
veľké rezidenčné celky. V Košiciach
zatiaľ takúto masívnu bytovú
výstavbu nevidím. Pokiaľ ide
o tento segment, Prešov pôsobí
dynamickejšie a má výraznejší „ťah
na bránku“. Ohlásená výstavba vyše
5 000 nájomných bytov však môže
byť výrazným impulzom pre Košice.

V uplynulom roku ste s projektom bytového domu Zelená lipa prešli, ako sami hovoríte, „kus cesty“. Tento projekt bol nominovaný na ocenenie CE ZA AR 2024. V čom bol pre vás výnimočný?

Pokiaľ ide o Zelenú lipu, projekt
je výnimočný hlavne v tom,
že bol šetrný k svojmu okoliu
a k pôvodnej stavbe, nezbúrali
sme ju, práve naopak, objavili
sme v nej konštrukčné možnosti,
ktoré umožnili nadstavbu a zmenu
výrazu s priznaním jej konštrukčnej
tektoniky. Po ľudskej stránke mala
pre nás veľký význam najmä vďaka
kvalitnej spolupráci s klientom. To,
čo sme navrhli, sa zrealizovalo bez
zbytočných úprav a kompromisov,
čo považujeme za veľkú výhodu.
Táto spolupráca zároveň viedla
k ďalšiemu spoločnému projektu – apartmánovému domu Lebenski.
Ľudsky sme si sadli, čo sa odrazilo
aj na celom procese.

Čo sa týka architektonickej
stránky, ťažko sa mi to objektívne
posudzuje, ale tento projekt si
vážim a mám k nemu blízky vzťah.
Aj s odstupom času sa mi páči,
má svoj charakter a zapadá do
prostredia. Vždy, keď idem okolo,
rád sa naň pozriem – myslím si, že
to funguje.

Projekt Lebenski sa nachádza v komplikovanejšej lokalite…

Tento apartmánový dom vznikol
rekonštrukciou bývalej turistickej
ubytovne. Nachádza sa v jedinečnej
lokalite – na strane smerom
k Tatrám ho obklopuje už len
súvislý pás lesa bez akejkoľvek
ďalšej zástavby.

Pri návrhu sme museli rešpektovať
pomerne prísne regulatívy,
keďže objekt sa nachádza v meste
Vysoké Tatry, ktoré má dôsledne
regulovaný územný plán. Nebolo
možné navrhnúť vyššiu stavbu ani
meniť jej objem – hrebeň novej
strechy musel presne kopírovať
výšku pôvodnej a pôdorysné obrysy
museli zostať zachované.
Jedinou úpravou bolo zveľadenie
južnej terasy, ktorá sa premenila
na obytný priestor. Pod ňou vznikol
systém apartmánov, celkový objem
a výška budovy však zostali nezmenené,
rovnako aj požiadavky na
parkovanie.
V rámci daných obmedzení sme
pristupovali k návrhu veľmi racionálne.
Výsledná podoba je priamym
dôsledkom stanovených regulatívov.
Našou snahou bolo vytvoriť
decentnú stavbu, ktorá nebude
dominovať, ale naopak, citlivo sa
začlení do prírodného prostredia.

Aké to pre vás bolo pracovať na projekte s prísnymi limitmi v porovnaní so situáciou, keď máte viac slobody?

Práve tieto regulatívy nás bavia
čoraz viac. Je to ako riešenie
matematickej úlohy či šachovej
partie, kde máme len jednu premennú,
zatiaľ čo všetko ostatné je
pevne dané. Často stačí pracovať
s minimom a aj v rámci prísnych
podmienok hľadať kvalitu. Našou
výzvou je splniť všetky regulatívy
a zároveň do projektu vniesť niečo
hodnotné – práve to nás na tejto
práci najviac motivuje.

Venujete sa širokej škále projektov, pričom vo vašej práci zohrávajú verejné priestory a zeleň dôležitú úlohu. Prečo je to pre vás také podstatné?

Snažíme sa každú stavbu citlivo
ukotviť do prostredia, ktoré, žiaľ,
často nie je v najlepšej kondícii,
pokiaľ ide o verejný priestor. Aby
náš návrh nepôsobil odtrhnuto,
považujeme za nevyhnutné zohľadniť
a upraviť aj bezprostredné
okolie stavby. Nevnímame to ako
nadštandardný prínos, ale skôr ako
prirodzenú súčasť architektonického
riešenia – vytvoriť priestor, ktorý
tam mal byť od začiatku. Ak je
verejný priestor v zlom stave, je
našou povinnosťou prispieť k jeho
zlepšeniu.

Aká je aktuálna situácia v oblasti energetickej sebestačnosti budov? Kde v regióne už vidíme konkrétne výsledky?

Čo sa týka drevostavieb, snažíme
sa s nimi pracovať, no narážame na
neústretovú legislatívu. Napriek
tomu sa nám v poslednom období
podarilo navrhnúť a vyprojektovať
niekoľko drevostavieb, ktoré čakajú
na realizáciu. Ide najmä o menšie
stavby, pri ktorých nie je drevo
z pohľadu požiarnej bezpečnosti
problémom.

Napríklad pri projekte domova
seniorov v Karlovej Vsi sme ho
v územnom konaní presadili ako celodrevený
objekt, no pri stavebnom
povolení sme narazili na problém
s požiarnymi predpismi. Hoci
územné konanie prešlo, v stavebnom
konaní sa ukázali komplikácie,
čo dokazuje, že drevené občianske
stavby sú u nás stále raritou.

Dúfame, že sa v tomto smere
situácia zmení a že drevostavby sa
stanú bežnou súčasťou aj väčších
projektov na Slovensku.

Na tomto projekte spolupracujete aj bratislavským s MIB-om. Ako prebieha komunikácia medzi vami?

Spolupráca funguje výborne
a sme veľmi vďační, že sa môžeme
podieľať na rôznych projektoch.
Zároveň je však zvláštne, že ako
košický ateliér musíme cestovať na
druhý koniec krajiny, aby sme si
zabezpečili dostatok práce. Väčšina
komunikácie však už dnes prebieha
online, čo nám umožňuje efektívne
fungovať aj na diaľku.

Na druhej strane máme aj
projekty v spolupráci s lokálnymi
architektmi v Bratislave, napríklad
s Ateliérom 008, ktorý rieši množstvo
vecí priamo na mieste. Táto
kombinácia vzdialenej a lokálnej
spolupráce sa nám osvedčila.

Ako vnímate prácu hlavného architekta mesta Košíc? Pochádza z úplne iného prostredia – vnímate to ako výhodu alebo skôr ako nevýhodu?

Vnímam to ako veľkú výhodu.
Som rád, že do Košíc prišiel človek,
ktorý nie je zaťažený minulosťou
ani miestnymi vzťahmi a vďaka
tomu dokáže na mesto pozerať
inak ako my. Oceňujem, že
aktívne zapája do diskusie aj zahraničných
architektov – len pred
pár dňami sa konala konferencia,
na ktorej vystúpili odborníci
z IPR, MIB-u či Paríža. Je skvelé,
že sa takéto podujatia v Košiciach
konajú.

Držím palce, aby táto iniciatíva
vydržala a aby sa hlavný architekt
v meste cítil dobre. Jeho nezaťažený
pohľad môže Košiciam priniesť veľa
pozitívneho.

Zdroj: ASB 252
Text: Broňa Tarnócy
Foto: Miro Pochyba, Archív Atrium Architekti, Matej Hakár