Detská železnica Košice

Revitalizácia nástupnej a koncovej stanice Detskej historickej železnice.

Košická detská železnica vznikla v 50. rokoch a desaťročia slúžila na výchovu mladých železničiarov. Prežila krízové 90. roky aj záchranu parnej lokomotívy Katka, vďaka ktorej opäť ožila. Dnes patrí medzi unikátne atrakcie mesta a čoskoro by mohla vstúpiť do novej etapy – architekti navrhujú jej modernizáciu s lanovkou do ZOO, parkovacou garážou aj revitalizáciou koncových staníc.

Košická detská železničná stanica bola vybudovaná v rokoch 1955 až 1956. Jej výstavbu v tom čase financovalo ministerstvo dopravy, pričom šlo o prvú rekreačnú železnicu v celom vtedajšom Československu. Pôvodne vznikla ako pionierska železnica a na výchovu a motiváciu mladých železničiarov sa používala ešte niekoľko desaťročí po svojom vzniku.
Pre železnicu boli krízové najmä 90. roky, keď čelila najmä strate záujmu zo strany dobrovoľníkov, ktorí sa prestali podieľať na jej chode. Znovuzrodením prešla až vďaka rekonštrukcii a obnove parnej lokomotívy Katka za čias košického primátora Rudolfa Schustera.

Od pionierskej železnice k historickému pokladu
Dnes chod Detskej železnice Košice financuje najmä mesto Košice. Trať prevádzkuje občianske združenie Detská železnica Košice v úzkej spolupráci s mestom Košice a so súkromnými partnermi. Historická železnica je zaradená do III. kategórie celoštátnych dráh, určenej na zabezpečenie dopravných potrieb mesta Košice v oblasti cestovného ruchu počas letnej sezóny. Jej trať má dnes dĺžku 3,9 km a cesta ňou trvá približne 20 min.

Občianske združenie Detská železnica Košice sa túto pozoruhodnú stavbu snaží do turistickej mapy Košíc dostať už niekoľko rokov. Len pomerne nedávno sa objavili návrhy na revitalizáciu nástupnej a koncovej stanice historickej Detskej železnice Košice. Projekt na svojej webovej stránke zverejnilo architektonické štúdio Atrium. Zverejnené vizualizácie naznačujú možnú budúcu podobu staníc Čermeľ a Alpinka.

Architekti a ich vízia pre Čermeľ
Známe košické architektonické štúdio v úvode projektu poukázalo na hlavné problematické body daného územia. Následne navrhlo niekoľko bodov, ktoré by mohli prispieť k zlepšeniu celkovej využiteľnosti a urbanistickej kvality daného územia.
Pri koncovej stanici Čermeľ architekti hovoria o nevyužitom potenciáli Čermeľského potoka, o nedostatočnej rozptylovej ploche v okolí stanice železnice aj o zlom dopravnom riešení daného územia. Ďalej podľa ich vlastných slov na danom území absentujú zóny na aktivity a relax a za nevhodné považujú aj malé záchytné parkovisko.

Po novom by sa dominantou priestoru v okolí stanice Čermeľ mohla stať trojpodlažná garáž na mieste terajšieho záchytného parkoviska. V okolí stanice by malo podľa zverejnených podkladov dôjsť k rozšíreniu rozptylovej plochy s napojením na Čermeľský potok. Projekt dbá aj na vzájomné prepájanie existujúcich zelených plôch, na plnohodnotné riešenie chodníkov a cyklochodníkov, ako aj na bezbariérovosť celého územia.

„Verejný priestor so zeleňou napojený priamo na historickú železničku má šošovkovitý tvar, čím sa odkazuje na Hlavné námestie v historickom centre mesta Košice. Dominanty námestia sú prenesené do parku ako zóny aktivít a rekreácie,“ približujú hlavný priestorový koncept architekti zo štúdia Atrium na svojej webovej stránke.

Z funkčného hľadiska okolie Čermeľskej stanice po novom doplní šachový park, fontána, oddychová zelená oáza, detské ihrisko, multifunkčné ihrisko, skatepark, altánok na grilovanie či workoutové priestory. Neďaleko stanice bude vystavený historický rušeň a pribudne aj pobytové schodisko s možnosťou prechodu cez potok do lesa.

Lanovka na Alpinke a množstvo zelene
Zverejnené vizualizácie zobrazujú garáž s kompaktným pôdorysom a subtílnou fasádou doplnenou o popínavú zeleň. Využitá bude aj strecha objektu, na ktorej po novom vznikne dvojica ihrísk aj pobytové schody.

Projekt okrem Čermeľskej stanice rieši aj problémy existujúcej stanice Alpinka a jej širšieho okolia. Aj v tomto prípade architekti poukazujú na nevyužitý potenciál Čermeľského potoka ako rekreačnej zóny, na nevyužité plochy zelene či nízku občiansku vybavenosť samotnej stanice.

Vďaka návrhu by v lokalite mali pribudnúť nové oddychové zóny, pavilón ako dôstojné miesto pre vystavený rušeň, doplnený o exteriérové múzeum, či nové atrakcie pre deti. Odvážnejší variant návrhu uvažuje aj o vybudovaní lanovky na chatu Hrešná s koncovou stanicou v košickej zoo. Vybudovaním prestupného uzla medzi železnicou a lanovkou by sa zároveň rozšírila aj občianska vybavenosť v danej lokalite.

Aktuálne sú koncové stanice Čermeľ a Alpinka funkčné, no z hľadiska turistického potenciálu a urbanistického riešenia nevyužívajú všetky svoje možnosti. Projekt ich modernizácie by priniesol nielen zvýšenie komfortu pre návštevníkov, ale aj vytvorenie atraktívneho verejného priestoru pre obyvateľov mesta Košice. Realizácia navrhovaných zmien by tak mohla výrazne prispieť k rozvoju cestovného ruchu, posilneniu rekreačnej funkcie územia a zároveň k zachovaniu historického dedičstva Detskej železnice Košice.